„Dobrovoľníctvo prináša radosť“ hovorí dobrovoľníčka, ktorá už štvrtý rok pomáha s učením dieťaťu z nízkoprahového centra.

Je mladá, milá, kreatívna. Taká, akú by ste chceli v každom dobrovoľníckom programe. Študentka Univerzity Mateja Bela, rodáčka z východu, ktorá v našom Centre dlhodobo pôsobí v dobrovoľníckom programe SPOJIVKO. O tom, prečo dobrovoľnícvo ešte nehodila za chrbát, čo jej dáva a aký má pre ňu SPOJIVKO zmysel, prinášame v krátkom rozhovore.

Ahoj Miška. Predstav sa nám trochu. Kto si, čím žiješ, čomu sa venuješ v tieto dni?

Ahoj. Volám sa Michaela Cingeľová a pochádzam z malebnej dediny Malcov v okrese Bardejov, na severovýchode Slovenska. Svoj domov a prostredie, kde som vyrastala a žijem, milujem. Zároveň mi je srdcu veľmi blízka aj Banská Bystrica a je okolie. Študujem tu na UMB, teraz som v poslednom ročníku magisterského stupňa v odbore učiteľstvo pre primárny stupeň, resp. učiteľstvo pre prvý stupeň základnej školy. Milujem to, čo robím aj to, čo študujem. Práca s deťmi a s mladými aj so sociálne slabšieho prostredia je mojou prioritou a mojou srdcovkou. Napĺňa ma to a posúva ďalej aj vo svojom osobnostnom rozvoji.

To sa veľmi dobre počúva. Čo Ťa na tom najviac baví a ako Ti to pomáha napríklad pri dobrovoľníčení v našom SPOJIVKU?

Som kreatívny typ. Veľmi rada tvorím. Vymýšľam rôzne pomôcky, aktivity, či hry pre deti. Rada ich motivujem k činnosti. Medzi moje záľuby patrí aj čítanie, stavanie puzzle, korčuľovanie, no vyskúšala som si aj maľovanie detských postavičiek na stenu v detskej izbe. Je toho dosť. A aj v tieto dni nezaháľam a robím naozaj to, čo ma baví. Viem, že si tým rozvíjam svoje schopnosti, lebo pri práci s deťmi a mladými (aj „online“, napr. pri SPOJIVKU), či pri mojich kreatívnych chvíľkach úplne zabúdam na problémy, ktoré tu dnes máme.

Ako som už medzi rečou spomenula, si dobrovoľníčkou v programe SPOJIVKO, teraz aj v SPOJIVKU online. O čom je tento program? Ako v ňom vnímaš svoje pôsobenie?

Dobrovoľnícky program Spojivko je podľa mňa unikátny a jedinečný program. Musím povedať, že Spojivko ma očarilo svojimi hodnotami a cieľmi. Dlho som váhala, či sa mám do tohto programu prihlásiť. Bola som druháčkou na bakalárskom stupni štúdia a dnes vôbec neľutujem svoje rozhodnutie. Spojivko mi otvorilo úplne iný obzor v mojom živote. Je úžasné v tom, že každý dobrovoľník má jedno dieťa, s ktorým trávi raz do týždňa čas, minimálne jednu hodinu. Spolu sa učia alebo naopak trávia čas rozprávaním, čítaním, či spoločenskými hrami, ktoré sú veľmi obľúbené nielen medzi deťmi, ale aj medzi nami dobrovoľníčkami, resp. dobrovoľníkmi. Podstata programu vnímam nie iba v pomoci s učením. Áno, urobíme si spolu domáce úlohy a pripravíme sa na ďalší vyučovací deň v škole. Ale veľmi významný je práve vzťah medzi nami. Dobrovoľníkom a dieťaťom, ktorý je o dôvere, úprimnosti, priateľskosti a ľudskosti. To je na tom úžasné a ojedinelé.

 Miška, ty si v programe už štvrtý rok. Nie je to veľmi typické. Čo Ťa motivuje zostať a pomáhať v tomto programe tak dlho?

Vôbec nevnímam, že som v dobrovoľníckom programe Spojivko tak dlho. Naozaj ten čas rýchlo letí. Mne každým rokom dáva Spojivko viac a viac. Každým rokom je mi tento program srdcu bližší a bližší. Myslím si, že je to celkovým nastavením programu a vzájomnou spoluprácou. Medzi nami dobrovoľníkmi pri rôznych supervíziách a aktivitách, ale aj medzi koordinátorkami tohto programu, či sociálnymi pracovníčkami v nízkoprahovom komunitnom centre Kotvička. Všetci sú naozaj veľmi ochotní pomôcť. A čo ma ďalej motivuje zostať v tomto programe? Určite sú to deti, ktorým môžeme týmto programom pomôcť. Je to krásne, keď ako dobrovoľníčka vidím, ako sa to „moje“ dieťa posúva a napreduje. Zároveň tým, že som budúca učiteľka primárneho stupňa, je pre mňa Spojivko dokonalá prax počas štúdia.

Nie je to náročné zapájať sa do doučovania každý týždeň a zadarmo? Môžeme niečo také od ľudí vôbec žiadať? Chceš prípadne niečo tým, ktorí dobrovoľníctvo zvažujú, odkázať?

Na začiatku som si myslela, že to bude náročné a niektorí ma od toho aj odhovárali, že to nebudem počas štúdia stíhať a nemám do toho vôbec ísť. Dnes som rada, že som tých ľudí nepočúvala. Každý, kto si myslí, že to bude pre neho náročné, že to nebude stíhať, tak sa mýli. Asi by som im odkázala, že nenechajte sa ovplyvňovať mylnými predstavami a názormi ostatných. Za seba môžem povedať, že na dobrovoľnícky program Spojivko, na tú jednu hodinu týždenne, si človek čas nájde. Samozrejme, nie je v tom zahrnutá cesta do Kotvičky a  cesta naspäť, no ja som sa vždy na to tešila. Pri chôdzi som úplne vypla a predsa chôdza je dobrá aj pre zdravie, takže máme tu aj zdravotnú zložku ????. Teraz, keď je Spojivko „online“, tak je to ešte jednoduchšie, lebo sa stačí iba pripojiť na internet. Každý je strojcom svojho vlastného času, no myslím si, že ten čas, ktorý môžeme venovať deťom zo sociálne slabšieho prostredia je nielen pre nich, ale aj pre nás. A za seba môžem povedať, že pre mňa je veľmi inšpirujúci a potrebný.

Vnímaš resp. vidíš aj nejaký posun na dieťatku, ktorému venuješ čas?

Sú to už dva roky, možno aj viac, čo trávim čas v Spojivku s rovnakým dieťaťom,. Zo začiatku som si musela nájsť k nemu cestu, no dnes sme „suproví“ kamaráti. Obaja sa radi smejeme, niekedy aj bláznime. A samozrejme vidím aj to, ako sa každým mesiacom aj rokom vyvíja a osobnostne dozrieva. Myslím si, že „svoje“ dieťa poznám celkom dobre a viem, ktoré predmety alebo činnosti v škole neobľubuje a ku ktorým ho musím aj ja viac motivovať pri učení. Miluje matematiku a tú by počítal asi dennodenne. Áno. Dieťa žijúce v nízkoprahu, v ťažkých sociálnych podmienkach. Niekedy až žasnem, ako sa v matematike posúva a ako mu to rýchlo „páli.“ Musím povedať, že sa určite zlepšil v čítaní, aj keď to nepatrí medzi jeho obľúbené činnosti. No snažíme sa si niečo aj stále prečítať, počas nášho spoločného času.

Ak by si mala o SPOJIVKU/SPOJIVKU online povedať jedno slovo, ktoré by to bolo?

Napadá ma jedno slovo a to je PUTO.

Aké sú deti, čo v žijú v nízkoprahovom centre? Sú iné? Čo majú čo iné deti nie a naopak, čo nemajú?

Deti v nízkoprahovom centre sú deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré nemôžeme porovnávať s deťmi oboch pracujúcich rodičov. Sú to  deti, ktoré nemajú svoju vlastnú izbu, množstvo hračiek, kníh, školských pomôcok a všetkého, čo im rodičia vidia na očiach. Je výborné, že deti v Kotvičke majú podporu od svojich rodičov, ale aj podporu od sociálnych pracovníčok, ktoré priamo spolupracujú s našimi koordinátorkami. Určite sú ľudia, ktorí nevidia zmysel tráviť čas s deťmi v takýchto zariadeniach. Treba však povedať, že tieto deti, keď prídu domov zo školy, nemajú pri učení sa doma pomoc rodičov. Určite nie v dostatočnej miere. Ich rodičia viacerým úlohám nerozumejú a tu je veľmi potrebná práve práca sociálnych pracovníkov a pracovníčok, ale aj nás dobrovoľníkov či dobrovoľníčok. Ja vidím na svojom dieťati radosť, usmievavé očká, keď mi ukáže, aké „hrdinovské“ pero dostal od sociálnych pracovníčok. A to je to najviac.

Prečo sa podľa Teba oplatí dobrovoľníčiť?

Dobrovoľníctvo je v očiach mnohých ľudí niečo menejcenné. Sama som zažila, že sa na to ľudia pozerajú zhora a vôbec nerozumejú podstate dobrovoľníctva. Viacerí by to v dnešnej dobe už vôbec nerobili zadarmo. Kto by predsa, dnes robil zadarmo... Niektorí naopak tvrdia, že ten človek sa asi musí nudiť, keď to robí. Nie je to tak. Popri škole a ďalších iných veciach, ktoré mám a nie je ich málo, je pre mňa dobrovoľníctvo najviac. Ten pocit, keď môžem niekomu pomôcť, niekoho potešiť, porozprávať sa s ním je na nezaplatenie. Vnútorne sa teším z každého imaginárneho objatia počas „online“ Spojivka s mojím dieťaťom. Dáva mi to veľa síl, energie ísť ďalej a nemyslieť na problémy dneška. V podstate ja som radostný človek a snažím sa v každej situácii, či v každom človeku nájsť to dobré, to radostné. Pre mňa je dobrovoľníctvo radosť a myslím si, že každý dobrovoľník v akejkoľvek oblasti a akéhokoľvek veku si zaslúži uznanie.

Ďakujeme za rozhovor, Miška. Nech sa Ti darí. Sme radi, že Ťa v Centre dobrovoľníctva máme a prajeme Ti veľa osobných úspechov!!

Foto: M. Dubovský, archív M. Cingeľovej

Dobrovoľnícky program SPOJIVKO a SPOJIVKO online aktuálne realizujeme v dvoch zariadeniach. Jedno je v Banskej Bystrici, druhé v dedinke Dražice pri Rimavskej Sobote. Aktuálne poskytujeme zaškolenie Prešovskému dobrovoľníckemu centru a veľmi by sme ho chceli rozšíriť aj do Komunitného centra v Žiari nad Hronom.
Taktiež zapájame do programu deti a mládež z iných spriatelených organizácií, ktoré pracujú s rodinami v núdzi.
Dlhodobé dobrovoľnícke programy môžeme realizovať vďaka spolupráci s Mestom Banská Bystrica, podpore Active citizen fund, ktorú administruje Open society fundation, Karpatská nadácia a Nadácia Ekopolis. A tiež vďaka podopre MŠVVaŠ SR v programoch pre mládež na obdobie 2014 - 2021, ktoré administruje Slovenský inštitút mládeže. Veľmi významne nám práve v SPOJIVKU finančné pomáha aj rodina Kušíkových z Bratislavy.

• Predch.
• Nasl.