Nikto nerobí väčšiu chybu ako ten, kto nerobí nič v presvedčení, že to málo, čo urobiť môže, je bezvýznamné.
Edmund Burke
Hlavní informace
Príležitostný dobrovoľnícky program Uši k duši vznikol na začiatku prvej vlny pandémie COVID-19. Za jeho vznikom stála veľká motivácia a chuť pedagógov a psychológov z Pedagogickej fakulty UMB. Vďaka ich podpore a tútoringu a tiež koordinácii Centra dobrovoľníctva sa nám spoločene podarilo do programu zapojiť 66 ľudí, ktorí doteraz spolu pretelefonovali 5050 minút. O dobrovoľníckom programe viac povie dobrovoľníčka Alexandra Matiszová.
Ahoj Saši. Predstav sa nám. Kto si, čím žiješ a čomu sa venuješ v tieto dni? 
Ahoj. Volám sa Alexandra a žijem rozlietaným životom na Liptove, aj keď pandémia ma trochu skrotila. Som žena mnohých sociálnych rolí, no momentálne venujem najviac času svojej práci a taktiež vlastnej neziskovej organizácii. Vďaka národnému projektu pracujem s marginalizovanou rómskou komunitou a v občianskom združení Verejnô sa venujem rozvoju kultúry a komunity u nás na strednom Slovensku.
Prečo sa tak aktívna mladá žena rozhodla dobrovoľníčiť v programe UŠI K DUŠI?
Dobrovoľníčiť som začala v prvom ročníku na vysokej škole a Uši k duši bol môj posledný dobrovoľnícky program, do ktorého som sa zapojila v rámci UMB. Bol akousi alternatívou k mojej odbornej praxi, ktorú som kvôli pandémii nemohla vykonávať osobne. Program„Uši k duši“ mi tak ponúkol cestu k osobnému rastu, keďže telefonovanie s neznámym človekom bolo pre mňa veľkou výzvou. Na začiatku som nevedela nakoľko bude moja iniciatíva prospešná aj pre seniorov a seniorky, avšak dôverovala som výskumu, ktorý sa v tomto smere realizoval.
Cieľom programu UŠI K DUŠI je pomocou telefonických rozhovorov zmierniť osamelosť a izoláciu. Myslíš, že sa Ti to u Tvojej klientky podarilo?
Často mi počas pravidelných telefonátov „moja“ pani dvíhala mobil už po prvom, či druhom zazvonení. Zo začiatku sme spolu telefonovali trikrát do týždňa po 20 minút. No ale už počas prvých rozhovorov sme zistili, že nám treba na jeden rozhovor viac času. Nastavili sme si teda nižšiu frekvenciu a predĺžili sme čas spoločných rozhovorov. Aj keď mi pani, nazvime ju Marika, často hovorievala o priateľkách, kamarátkach, či známych, zdalo sa mi, že svojou časťou prispievam k zmierneniu osamelosti a izolácie aj ja. Niekoľkokrát počas trvania programu mi povedala, že o niektorých veciach o ktorých sa rozpráva so mnou, dlho s nikým iným nehovorila.
Program Uši k duši nie je odbornou p
sychologickou pomocou. Má potom vôbec takýto dobrovoľnícky program význam? Však vždy sa nájde niekto, s kým si môžeme zatelefonovať.
S poslednou vetou si dovolím nesúhlasiť. Máme síce priateľov a kamarátov, no tí si často myslia, že nás už dokonale poznajú, a zväčša uvažujeme rovnako ako oni. Do istej miery sme si blízki, pretože sme si aj podobní. No všimla som si, že aj ľudia z môjho najbližšieho okolia sa pozerajú na súčasnú pandémiu veľmi rôznorodo. Aktuálne opatrenia môžu spájať ľudí žijúcich v jednej domácnosti, no nie vždy je to tak. A čo tí, ktorí žijú sami? Ak sa človek chráni a zaviazal sa k dodržiavaniu aktuálne platných opatrení – napr. nestretáva sa inými, žije skutočne v bubline, o ktorej sa hovorí. A tá bublina je mnohých potom tvorená len tým samotným človekom. Ak sa názorovo odkloní od svojich priateľov, po čase si nemusí mať ani s kým zavolať. Vypočuť zraniteľného človeka a vyjadriť mu naozajstný záujem napr. počúvaním, ako prežíval posledné dni, nemusí len odborník, ktorý poskytuje psychologickú pomoc. Schopnosť aktívne počúvať, pochopiť a rešpektovať druhého človeka nie je len výsadou profesionálov, ale aj obyčajných študentov, dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktoré sa prihlásia do programu.
V programe spomíname, že dobrovoľníci a dobrovoľníčky majú tútorskú podporu. Ako takáto podpora prebiehala/prebieha v praxi?
Sú to pravidelné online stretnutia v skupine ostatných dobrovoľníkov pod vedením mentorky, ktoré prebiehali počas celého programu. Spravidla každé dva týždne. Každý z nás mohol slobodne vyjadriť svoju skúsenosť, spýtať sa na názor ostatných dobrovoľníkov, prípadne mentorky. Tá moja so mnou asi nemala veľa práce, pretože som si s pani Marikou, ktorú som telefonicky sprevádzala v programe Uši k duši, celkom sadla. (smiech).
Ak by si mala o UŠI k DUŠI povedať jedno slovo, tak ktoré by to bolo?
Ťažko sa mi to vyjadruje len jedným slovom, no prvé, čo ma napadlo pri tejto otázke bolo slovo „opora“.
Osam
elosť? Čo sa podľa teba za týmto slovom skrýva? Je osamelosť súčasť tejto doby a dá sa s tým niečo robiť?
Osamelosť je podľa mňa stav, ako človek vníma svet okolo seba. Osamelosť je v človeku - či žije sám alebo je súčasťou veľkej rodiny. Prichádza a odchádza. Môžeme ju vnímať v akejkoľvek fáze svojho života. Niekedy sa zastaví na dlhšiu dobu, inokedy ju necítime po mnohé roky. Osamelosť má mnoho tvárí. Niekedy sa ju snažíme zajesť, vyplakať či vykričať. V tejto dobe sa jej pozeráme do tváre v neustálom rolovaní príspevkov na sociálnych sieťach. Vytvárame vzťahy, aby sme neboli osamelí. Alebo ich opúšťame, lebo sa tak cítime aj pri svojom životnom partnerovi. Osamelosť môže umocňovať čokoľvek, nielen súčasná pandemická situácia. A na druhej strane, aj človek v izolácii môže cítiť spokojnosť, ktorú doteraz nezažil. Existujú mnohé zaručené rady ako pracovať s pocitom osamelosti, no možno stačí také jednoduché a zároveň asi najťažšie - počúvať viac seba samého.
Čo by si odkázala ľuďom, ktorí váhajú sa do dobrovoľníctva zapojiť. Čo prináša dobrovoľníctvo Tebe?
Nemyslím si, že som typická altruistická dobrovoľníčka. Do dobrovoľníckych aktivít som sa zapájala najmä preto, aby som sa niečo nové v živote naučila. Často som dobrovoľníčila, aby som zvýšila svoje osobné a sociálne kompetencie alebo sa „poprechádzala“ mimo svojich komfortných zón. Na škole som zvykla do aktivít dávať „celé svoje ja“, preto ma nesmierne tešilo, keď moja podpora a pomoc bola aj pre druhého prínosom. Vždy som si predstavovala, že slovo dobrovoľníctvo je o dobre, pokore a snahe nezištne pomôcť druhému človeku. Ak niekoho nepoháňa pocit, že pomáha alebo zlepšuje život okolo seba, tak som presvedčená, že vďaka dobrovoľníctvu môže získať zručnosti, ktoré mu pomôžu uplatniť sa, zamestnať, zdokonaliť a zvýšiť sebadôveru či pocit vlastného „ja“. Alebo... môže spoznať aj ľudí, ktorí ho budú zaručene baviť.
Ďakujem Saši za podnetný rozhovor, aj zaTvoju dobrovoľnícku činnosť v Uši k duši. Nech sa Ti na Liptove darí a zúročíš všetky svoje talenty! :)
Ak sa Vám program UŠI K DUŠI páči a chceli by ste ho podporiť napríklad poukázaním 1%, 2% alebo 3%, všetky potrebné informácie nájdete na na tomto odkaze: CHCEM DAROVAŤ 2%.
Další informace
